Výhodný vklad v banke 2012

Inflácia peňazí, často označovaná jednoducho ako inflácia, je ekonomický jav, kedy dochádza k poklesu kúpnej sily peňazí v čase. To znamená, že za rovnaké množstvo peňazí si môžete kúpiť menej tovarov alebo služieb ako predtým. Inflácia sa obvykle vyjadruje ako percentuálny nárast cenovej hladiny za určité obdobie (často za rok).

Príčiny inflácie:

1. Nárast peňažnej zásoby – Ak centrálna banka vytvára viac peňazí, aniž by to zodpovedalo rastu ekonomiky, môže to viesť k inflácii.
2. Nedostatok tovarov a služieb – Ak dopyt prevyšuje ponuku, ceny rastú.
3. Rastúce náklady – Napríklad zdraženie surovín alebo energií môže viesť k vyšším cenám výrobkov.
4. Očakávania inflácie – Ak ľudia očakávajú, že ceny porastú, môžu sa správať tak, že infláciu ďalej podporia (napríklad žiadajú vyššie mzdy).

Dôsledky inflácie:

- Zníženie kúpnej sily – Ľudia si za svoje peniaze kúpia menej.
- Znehodnotenie úspor – Ak inflácia prevyšuje úrokové sadzby, úspory strácajú hodnotu.
- Neistota v ekonomike – Vysoká inflácia môže viesť k nestabilite a ťažkostiam v plánovaní.
- Prerozdelenie bohatstva – Dlžníci môžu profitovať, pretože splácajú dlhy „lacnejšími“ peniazmi, zatiaľ čo veritelia strácajú.

Typy inflácie:

1. Mierna inflácia (2–5 % ročne) – Obvykle prospešná pre ekonomiku, podporuje spotrebu a investície.
2. Pádová inflácia (desiatky % ročne) – Spôsobuje vážne ekonomické problémy.
3. Hyperinflácia (stovky % alebo viac) – Dochádza k nej v extrémnych prípadoch a vedie k zrúteniu meny.

Inflácia sa meria pomocou indexov spotrebiteľských cien (CPI), ktoré sledujú zmeny cien vybraného koša tovarov a služieb. Centrálne banky (napríklad Národná banka Slovenska, ECB) sa snažia infláciu regulovať pomocou menovej politiky, napríklad úpravou úrokových sadzieb.